CIEVNA AMBULANCIA
- 16.12.2018
V týchto dňoch si pripomíname 60. výročie od odovzdania budovy Polikliniky a začatia činnosti samostatného zdravotníckeho zariadenia v našom meste – ľudovo nazývaného Ústav (zjednodušené z dlhého Ústav národného zdravia, ktorý predtým fungoval v centre mesta). Začínalo sa so siedmimi oddeleniami, postupne pribúdali ďalšie ambulancie a sanitné vozidlá. historické fotoOd 60-tych do 90-tych rokov minulého storočia to bolo obdobie rozmachu zdravotníckych služieb poskytovaných poliklinikou, obdobie budovania zdravotných stredísk, zdravotných obvodov v Sabinove, v Lipanoch a strediskových obciach po celom okrese. Štát cez Okresný ústav národného zdravia Prešov (OUNZ Prešov), neskôr územnú polikliniku Sabinov investoval množstvo finančných a ľudských zdrojov do týchto zdravotníckych zariadení.
Po zmene režimu v 90. rokoch začala prebiehať na Slovensku tzv. transformácia zdravotníctva, ktorá priniesla zmeny jednak vo vlastníctve ale i v riadení polikliniky. V roku 1991 sa Poliklinika Sabinov oddelila od OUNZ Prešov a začala pôsobiť ako samostatný subjekt pod priamou pôsobnosťou Ministerstva zdravotníctva SR. V tom čase dochádzalo aj k odštátneniu jednotlivých zdravotníckych pracovísk: prevažná časť lekárov zostala v prenajatých priestoroch polikliniky a niektorí si zriaďovali ambulancie mimo, hlavne v centre mesta. Takto sa začal proces odčleňovania lekárov z polikliniky, vrátane odčleňovania zdravotných stredísk a ich samostatného fungovania v obciach nášho okresu.
V roku 2003 pokračoval proces transformácie v zdravotníctve a po prechode kompetencií na obce a mestá prešla zriaďovateľská pôsobnosť polikliniky z MZ SR na Prešovský samosprávny kraj. Ten zo štátnej rozpočtovej organizácie zriadil príspevkovú organizáciu, ktorá trvala necelé tri roky. V tomto období zmien, neistoty a obáv, čo bude s poliklinikou ďalej, prebehla široká diskusia zamestnancov a vedenia polikliniky s vedením PSK a Mesta Sabinov. Výsledkom bol prechod zriaďovateľskej pôsobnosti polikliniky na mesto Sabinov, spolu s prevodom nehnuteľného majetku (budovy a priľahlé pozemky) i hnuteľného majetku a tiež s pracovnoprávnymi vzťahmi. Bolo to v roku 2005 a bolo to za symbolické 1 €.Týmto krokom mesto nezískalo len kontrolu nad poliklinikou, ale i nové pozemky, ktoré využilo pre svojich občanov na bytovú výstavbu, IBV a výstavbu zariadenia pre seniorov.
Po spomínanom prevode a prechode kompetencií mesto Sabinov príspevkovú organizáciu najskôr zrušilo a k 1.7.2005 založilo novú neziskovú organizáciu: Poliklinika Sabinov, n.o. Novozriadená nezisková organizácia prevzala činnosť po zrušenej príspevkovej organizácii. Môžeme povedať, že v tomto období opäť začal proces investícií do zdravotníctva v našom meste. V poliklinike vznikali ďalšie špecializované ambulancie: imuno-alergológia, kardiológia, ortopédia, osteológia, endokrinológia, psychiatria, jednodňová zdravotná starostlivosť v chirurgii, ortopédii, urológii. historické fotoV roku 2013 došlo k rozsiahlej rekonštrukcii budov polikliniky s využitím finančných zdrojov EÚ, v rámci ktorej tu vzniklo aj mamografické pracovisko na prevenciu chorôb rakoviny prsníkov, bol zriadený výťah pre imobilných pacientov, neskôr zriadená poliklinická lekáreň a v rámci kompletizácie služieb polikliniky pre pacientov bola zrealizovaná úprava a rozšírenie parkovísk. Napriek problémom v zdravotníctve Poliklinika Sabinov, n.o. v poslednom desaťročí preukázala stabilitu, dobré meno, ale hlavne rozmach v poskytovaní zdravotníckych služieb. Občania majú slobodný výber lekárov a ich nedostatok v našom meste doteraz nepocítili. Tento trend je potrebné naďalej udržiavať a pracovať na budúcnosti polikliniky. Poliklinika reaguje na nové výzvy MZ SR s využitím finančných zdrojov EÚ – budovanie centier integrovanej zdravotnej starostlivosti s ďalšími lekármi. Je to obdoba niekdajších zdravotných stredísk, prispôsobená dnešným pomerom. Na to bude potrebné nájsť zdroje nielen zo ŠR SR, EÚ ale aj z mestského rozpočtu. Budúcnosť polikliniky stojí na dostupnosti a kvalite zdravotných služieb, vedúce k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva i na spokojnosti klientov, ktorá vychádza z možnosti voľby, ale aj rešpektovania ich individuálnych potrieb. Len pri vzájomnej úcte a podpore lekárov, sestier, zdravotných pracovníkov a klientov, či pacientov môžeme spoločne pracovať na tom najcennejšom, čo máme – na našom zdraví. M. Čekan